14. kapitola Stávka II.časť
Christabel sa chytila za hlavu. Mohla vedieť, že reakcia Záškodníkov na trochu rozmernejšiu postavu Jane, bude práve takáto. Bola pravda, že šestnásťročné dievča by takto vyzerať nemalo ale to nebol dôvod na to, aby sa ten šibnutý James smial na celú miestnosť. McGonagallová prísne zovrela pery vo chvíli, keď si Sirius začal búchať hlavu o fakultný stôl. Madam Pomfreyová sa ospravedlňujúco zodvihla od profesorského stola, prešla k Jamesovi a znovu mu naliala elixír na ukľudnenie. Christabel si všimla Evansovej odsudzujúci pohľad, ktorý vrhla na Jamesa, kým Pomfreyová nahnevane syčala na Siriusa, ktorý si síce prestal trieskať hlavu ale momentálne sa dovolával boha, aby mu vysvetlil, prečo na neho zoslal sedem morových rán v podobe Jane. James sa už iba potichu smial, keď McGonagallová položila Triediaci klobúk na hnedovlasé dievča. O chvíľu sa ozval výkrik: „Chrabromil!“
„Aj ja by som bol odvážny, keby som mal takú postavu!“ utrúsil nahnevane Sirius a to sa za hlavu chytal už aj Remus.
Jane si natešene zložila klobúk, vykročila k Chrbromilčanom a nanešťastie si to namierila rovno k Záškodníkom.
„Tak čo Tichošľap, chceš zrušiť stávku?“ podpichol ho James sledujúc Jane, ktorá sa snažila vtesnať tam, kam sa v žiadnom prípade nemohla zmestiť. Nakoniec sa nad ňou zľutoval Remus a posunul sa tak, aby si mohla sadnúť vedľa neho.
Sirius svoj arogantný pohľad preniesol zo svojej budúcej obete na svojho najlepšieho kamaráta, ktorého momentálne solídne nenávidel: „Black, nikdy neprehráva!“
James sa spokojne uškrnul a zazerajúcej Evansovej poslal vzdušný bozk.
„Christabel Kolhenová!“ Christabel sa zhlboka nadýchla a s vysoko zdvihnutou hlavou vošla do Veľkej siene. Kútikom oka zahliadla obavy, ktoré sa zračili na tvári jej krstného otca. Dumbledore sa na ňu povzbudzujúco usmial a McGonagallová sa zamračila na jej nalíčenú tvár. Christabel prijala Triediaci klobúk.
„Na toto som dlho čakal Christabel.“
„Áno, pár ročníkov som preskočila.“
„O našich fakultách vieš viac ako ostatní, tak do ktorej by si chcela patriť?“
„Mám pocit, že o tom by si mal rozhodnúť ty.“
„O tvojom živote je rozhodnuté už dávno, myslím, že to by si už mala vedieť. Musím tak rozhodnúť, i keď mám pocit, že pre teba neexistuje lepšia fakulta ako je... Chrbromil!“ Triediaci klobúk posledné slovo vykríkol na celú sieň, Christabel si ho zložila z hlavy a mala pocit, že zahliadla ako si Phillips uľahčene vydýchol.
Cítila na sebe mnoho pohľadov, napriek tomu hrdo vykročila k svojmu fakultnému stolu. Začalo to...
James potichu zapískal. „Tak toto by si mal Tichošľap vidieť...“
Komentáře
Přehled komentářů
tato povetka sa mi paci dufam ze bude cim skor pokracovanie :) :) :)
pekna povietka :) :) :)
(destiny, 16. 4. 2013 14:33)